Textilný priemysel sa stal v globálnom meradle druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Pesticídy, mikroplasty, detskí robotníci v ázijských štátoch – módny priemysel je hneď po ropnom druhým najšpinavším biznisom na svete. Čo môžeme urobiť, aby sa situácia zlepšila?
Za posledných pár desaťročí sa z oblečenia, ktoré sa predtým dedilo, stal tovar často iba na jedno použitie. Navyše, dve zásadné otázky zostávali stále nezodpovedané – ako zlepšiť proces výroby a čo sa s oblečením stane, keď doslúži. Textilný priemysel začal produkovať viac skleníkových plynov ako lodná a letecká doprava dohromady. Pestovatelia bavlny v obavách o úrodu striekajú rastliny toxickými pesticídmi aj viac ako tridsaťkrát za rok a pôda aj oceány sú plné mikroplastov z polyesterových odevov. Situácia sa našťastie začína zlepšovať vďaka ľuďom a organizáciám, ktorým tento závažný ekologický problém nie je ľahostajný.
Aktuálne trendy v textilnom priemysle a nové technológie
Celosvetová produkcia vlákien sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobila a očakáva sa, že v nasledujúcich 10 rokoch vzrastie o ďalších 34 percent. Vplyv výroby textílií na životné prostredie znižujú inovatívne výrobné postupy, ktoré nahrádzajú pôvodné vlákna recyklovanými. Tak, ako sa v reakcii na praktiky moderného poľnohospodárstva stále viac ľudí zaujíma o biopotraviny, stúpa záujem aj o ekologicky a férovo vyrobený textil.
Morské riasy ako surovina pre textílie? Tkaniny farbené baktériami? Nové biologické inovácie ponúkajú skvelé príležitosti na zníženie emisií textílií. Zároveň sa zvyšuje používanie recyklovaných materiálov, pretože recyklované vlákno vyrobené z textílií s ukončenou životnosťou sa používa ako surovina pre nové látky. Táto prax znižuje množstvo odpadu a uhlíkovú stopu nových textílií tým, že sa nemusia toľko využívať pôvodné materiály, ako je napríklad bavlna.
Ako spoznáme férovo vyrobené odevy?
Na rozdiel od sveta biopotravín a čiastočne aj kozmetiky, je situácia na trhu s biooblečením zatiaľ značne neprehľadná. V Slovenskej republike zatiaľ neexistuje žiadne jednotné značenie udržateľného textilu a výrobca či predajca si tým pádom môže na visačku napísať prakticky čokoľvek.
Existuje mnoho dôveryhodných organizácií, ktoré certifikujú textil na základe jasne stanovených kritérií. Bohužiaľ sa väčšinou sústredia iba na jednu stránku produkcie (ekologické pestovanie a/alebo spracovanie materiálu, etika predaja a výroby atď.). Výnimka však existuje a oplatí sa ju poznať – GOTS.
Vďaka tejto environmentálnej značke už nemusíte premýšľať nad tým, či je vám milšia minimalizácia pesticídov, alebo osud robotníkov textilných tovární. GOTS kladie dôraz na ekologickosť pestovania, spracovania a dokonca aj balenia, rovnako ako na etické podmienky pri výrobe. Je to najuznávanejší a najčastejšie používaný certifikát.
Lindström vedome a ambiciózne pracuje na znížení vplyvu pracovných odevov na životné prostredie
Lindström sa aktívne angažuje v textilnom priemysle už od svojho založenia v roku 1848. Našim zákazníkom ponúkame kompletné riešenie textilných služieb od udržateľného dizajnu a výroby cez prenájom až po údržbu a recykláciu produktov. Tento model umožňuje našim zákazníkom minimalizovať ekologickú záťaž firemných textílií, a zároveň sa sústrediť na svoje podnikanie.
„Cieľom Lindström je, aby do roku 2025 bolo 30 % našich novo nakupovaných textílií z recyklovaných vlákien či biovlákien. To je jedna z oblastí, na ktoré sa zameriavame, aby sme znížili emisie. Aktívne hľadáme nové odolné recyklované tkaniny pre naše pracovné odevy. Snažíme sa uzavrieť kolobeh tým, že používame recyklované vlákno ako surovinu na nové pracovné odevy. Som rada, že už začíname vidieť prvé výsledky tejto cesty. Zimná kolekcia našich nových odevov High Visibility už používa recyklované vlákno v izolačnom materiáli a čoskoro uvidíme prvých užívateľov nosiť odevy vyrobené zo 100% recyklovanej tkaniny,“ hovorí Taru Jokinen.
Kristiina Tiilikainen dodáva: „Nové biologické materiály sú na trhu široko testované. Už sme videli prvé oblečenie vyrobené z morských rias a existuje mnoho experimentov s použitím iných materiálov a častíc, ako je napríklad škrob. Pozorne sledujeme inovácie a výskum nových materiálov a prebieha niekoľko zaujímavých spoluprác s novými materiálmi na biologickej báze. Domnievam sa, že rôzne druhy materiálov na báze celulózy sú prvé, ktoré sa používajú v pracovných odevoch, kde materiál musí vydržať náročné používanie a niekoľko praní.“
Anna-Kaisa Huttunen, predtým Senior Vice President v spoločnosti Lindström, teraz pôsobiaca v spoločnosti Rester Oy, zaoberajúca sa recykláciou textilu, vysvetľuje využívanie textilného odpadu: „Viac recyklovateľných vlákien používaných pri výrobe textilu znamená menší dopyt po bavlne, ktorý by mohol uvoľniť prírodné zdroje, ako je pôda a voda, pre budúce potreby.“ Huttunen je veľmi optimistická, pokiaľ ide o systém recyklácie v uzavretom kolobehu. „Naozaj si myslím, že výhody recyklácie textilných vlákien sa do budúcna oplatia.“
Súčasťou takmer všetkých textílií sú aj umelé farbivá. Tie majú tiež nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ktorý by sa ľudia mali snažiť znižovať. Odborník Sean Moore z Carrington Textiles povedal o možnostiach prírodného farbenia textilu:
„Prírodné farbivá sú stále populárnejšie, ak je naším cieľom znížiť závislosť na petrochémii. Mnoho projektov sa zameriava na využitie rias ako zdroja prírodného farbiva. Colorifix v Spojenom kráľovstve používa ako farbiace médium baktérie; modifikujú DNA baktérií, aby vytvorili farbu. Earth Colors od Archroma využíva vedľajšie produkty z potravinárskeho priemyslu a niektoré odpadové suroviny z kozmetickej výroby na vytvorenie farbív na prírodnej báze. Paleta farieb sa však obmedzila na tlmené a bledé odtiene.
Jedným z problémov je zachovanie farby, pretože v súčasnosti sú prírodné farbivá menej odolné ako syntetické farbivá. Ak by sme prijali užšiu škálu odtieňov a myšlienku, že farby vyblednú o niečo skôr, mohli by sme znížiť vplyv textilných farbív na životné prostredie. Tiež som presvedčený, že v nadchádzajúcich rokoch budú existovať nové riešenia s lepšou stálosťou farieb.“
Zo slov profesionálov vyplýva, že budúci používatelia pracovného oblečenia budú mať na sebe odevy vyrobené z veľmi odlišných materiálov ako tí dnešní. A možno dôjde k tomu, že zdroje, teda pôda a voda, ktoré sa teraz používajú na pestovanie bavlny, budú znovu využívané na pestovanie potravinárskych plodín.
Textil je fascinujúcim materiálom, ktorý nás nepretržite obklopuje v podstate všade. Je jasné, že sa musí zmeniť ľudské správanie pri jeho výrobe, používaní, recyklácii a pri návrate do obehu. Odpad začína iba tam, kde končí naša predstavivosť. To je jedna z najväčších príležitostí, ktoré prináša cirkulárna ekonomika.