Tričko na jedno použitie, sveter, ktorý sa nesmie vyprať v páčke, pretože sa na ňom vytvoria hrčky, šaty, ktorými veľmi neoslníte, pretože sa párajú. Toto všetko veľmi rýchlo skončí v smetiaku, pretože sa to nedá nosiť. Jeden človek ročne odloží priemerne 11 kg textilu a celkovo sa v Európe každým rokom vyhodí 5,8 milióna ton textilného odpadu. Európanov to už nebaví, a preto nastal čas na zmenu.

Rýchla móda je out

Plné skrine nekvalitného oblečenia, ktoré nevyzerá veľmi dobre už pred prvým vypraním, človeku berú energiu. Preto jednotlivci aj štáty a celá Európska únia hľadajú cesty, ako z tohto kolotoča vystúpiť, obliekať sa elegantnejšie, udržateľnejšie a zároveň sa správať ohľaduplnejšie k našej planéte.

Je viacero možností, ako to vyriešiť. Jednou z nich je návrat k princípom, ktoré uznávali naše prababičky, keď si kupovali oblečenie z kvalitných materiálov na celý život. O každý kúsok sa dobre starali, boli zvyknuté poškodené kusy opravovať a zašívať, a keď nejaký doslúžil, ešte mu našli iné využitie, napr. dobré kusy látky z obliečok využili na ušitie vrecúšok na múku a pod.

Druhou možnosťou, ako predchádzať zbytočnému plytvaniu textilom, je vyvíjanie technológií, ktoré umožnia vlákna lepšie recyklovať. Stále viac sa presadzujú aj nové spôsoby používania textilu, napríklad prenájom oblečenia ako servisná služba s možnosťou jeho vrátenia a s garanciou opráv. Môžete si dokonca predstaviť, že bude existovať niečo ako predplatené oblečenie. Každý mesiac zaplatíte nejakú paušálnu čiastku a za to dostanete kvalitné ekologické oblečenie, ktoré je opraviteľné a udržateľné.

Európska komisia sa chystá s nekvalitným textilom zatočiť. Čoskoro by mala začať platiť legislatíva pre ekologickejšie nakladanie nielen so spotrebnou elektronikou, ale aj s textilom a obuvou. Cieľom je predĺžiť životnosť tovaru a znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu. Plán tiež počíta so zavedením digitálneho produktového pasu, vďaka ktorému ľudia zistia údaje o výrobku potrebné na opravy či recykláciu. Komisia tak chce skoncovať s rýchlou módou, ktorá už vyšla z módy.

Aktuálna legislatíva týkajúca sa nakladania s textilným odpadom

Počas posledných dvadsiatich rokov zlepšilo mnoho európskych štátov nakladanie s odpadmi. V roku 1995 bolo na skládky uložených asi 64 % komunálnych odpadov, o päť rokov neskôr bol priemer znížený na 55 %. Miera recyklácie predstavovala 25 %. Tá sa do roku 2016 zvýšila na 46 % a ukladanie odpadu na skládky sa naopak znížilo na 24 %. Boli však a stále sú veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi.

V máji 2018 prijala Rada Európy balík predpisov o odpadoch, v ktorom sú stanovené nové pravidlá pre nakladanie s textilnými odpadmi a právne záväzné ciele pre recykláciu. Do 1. januára 2025 budú musieť členské štáty zaviesť triedený zber textilu. Nové právne predpisy sa zameriavajú predovšetkým na predchádzanie vzniku odpadov a vytváranie dôležitých cieľov udržateľného rozvoja.

Stále viac firiem sa zapája do cirkulárnej ekonomiky

Obehové textilné hospodárstvo je často definované ako bezodpadový alebo zero waste koncept – podľa vzoru prírodných ekosystémov navrhuje uzatváranie tokov materiálov vo funkčných a nekončiacich cykloch, čerpanie energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov a vytváranie udržateľných produktov a služieb. Cirkulárne ekonomický prístup je v súčasnosti súčasťou politiky Európskej únie, ktorá trvalú udržateľnosť podporuje.

Obrázok: Učíme sa novému vzťahu k svojmu oblečeniu.

Už skôr označila Európska komisia v Novom akčnom pláne obehového hospodárstva textil za prioritnú kategóriu, a to na základe jeho „obehového potenciálu“. Sú tu predstavené tri cesty na zvýšenie obehovosti, tj zvýšenie udržateľnosti používaných materiálov, vylepšený zber, opätovné použitie a recyklácia textilu. K tomu sa ešte pridáva efektívna kontrola emisií tzv. mikroplastov.

Aj spoločnosť Lindström je založená na cirkulárne ekonomickom prístupe vďaka opätovnému využívaniu a opravovaniu opotrebovaných pracovných odevov a uprednostňovaniu prenájmu odevov pred predajom. Výsledkom je prakticky nulový textilný odpad a významné úspory energie pri hromadnom priemyselnom praní.

Nové technológie prinášajú nové možnosti v oblasti ekológie

Vedci zo švédskej Lund University prišli na metódu, ktorá dokáže ekologicky premeniť bavlnu na sacharidy a tie potom na textilné materiály (spandex alebo nylon), vhodné na šitie nových odevov. Zistili totiž, že niektoré látky z vyradeného textilu môžu mať aj po dlhodobom používaní stále také silné vlákna, že sa dajú opakovane využiť. Čo sa síce už deje, ale len vo veľmi malej miere. To bola tá motivácia, ktorá viedla k vývoju nového spôsobu recyklácie textilu.

Vedci prišli na spôsob, ako rozložiť vlákna v bavlne (celulózu) na menšie časti. Využili pritom kyselinu sírovú, v ktorej sa textil namáča a následne spolu s vodou zahrieva na vysoké teploty. Výsledkom tohto procesu je glukóza vo forme čistého, žlto sfarbeného roztoku. Z glukózy v tejto forme sa dá vytvoriť umelé vlákno, akým je napríklad práve spandex alebo nylon.

Zámery EÚ v oblasti ekologického textilného priemyslu do budúcnosti

Textilný sektor čakajú v najbližšej dobe zásadné environmentálne zmeny: od roku 2025 budú musieť členské štáty zabezpečiť triedený zber textilu a Komisia vydala Stratégiu pre udržateľnosť textilného priemyslu. V nej sa snaží sformulovať svoje požiadavky na udržateľnosť textilných výrobkov: všetok textil by mal mať dlhú životnosť a byť recyklovateľný, vyrobený z recyklovaných vlákien a neobsahovať nebezpečné látky. Cieľom stratégie je tiež posilniť odvetvie opätovného použitia a opráv a riešiť problematiku textilného odpadu.

Do roku 2030 chce Európska únia zabezpečiť, aby sa na jej trh dostal len taký textilný tovar, ktorý neobsahuje žiadne nebezpečné látky a bol vyrobený s rešpektom k sociálnym právam. Za týmto pojmom sa skrýva väčšia zodpovednosť spoločností za svoj výrobný reťazec vrátane toho, kedy sa z ich odevov stane odpad. Únia preto upraví parametre odevov, ktoré budú môcť vstúpiť na európsky trh.

Po roku 2030 bude vyžadované dodržanie limitu minimálneho množstva recyklovaných vlákien, hovorí sa tiež o zákaze ničenia nepredaného tovaru. Hodnotiť sa bude aj environmentálny dopad, odolnosť alebo to, ako ľahko sa dá konkrétny kus opraviť. Tovar bude označený škálou A až G, podobne ako pri elektrických spotrebičoch alebo pri energetickej náročnosti budov. Zákazník tak bude mať možnosť dozvedieť sa viac o konkrétnom kuse a rozhodnúť sa pre taký, ktorého výroba bola šetrnejšia k prírode aj k ľuďom. Prípadne bude môcť siahnuť po kúsku, ktorý už nosil niekto iný.

Zdá sa, že môžeme dúfať v renesanciu slovenského textilu. Je tu veľká príležitosť pre vedu a výskum, príliv inovácií do textilného priemyslu, vývoj nových materiálov a podobne.